Vírus
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[image:Diagram helikalneho kapsidu.png|thumb|300px|Diagram helikálneho kapsidu.]] | [[image:Diagram helikalneho kapsidu.png|thumb|300px|Diagram helikálneho kapsidu.]] | ||
{{TOCr}} | {{TOCr}} | ||
| − | '''Vírus''' (z | + | '''Vírus''' (z latinského slova ''virus'', znamenajúceho [[toxín]] alebo [[jed]]) je [[mikroskop]]ická častica (s veľkosťou od 20 do 300 nanometrov), ktorá [[infekčná choroba|infikuje]] [[bunka|bunky]] [[biológia|biologického]] [[organizmus|organizmu]]. Vírusy sa môžu replikovať len po infekcii hostiteľskej bunky - nemôžu sa reprodukovať samostatne. Na najzákladnejšej úrovni vírusy obsahujú [[genetický materiál]] obsiahnutý v ochrannom [[proteín]]ovom obale zvanom [[kapsid]]. Infikujú mnoho rôznych organizmov: [[eukaryot]]y (živočíchy, rastliny, [[protista|protistov]] a [[huby]]) a [[prokaryot]]y ([[baktérie]] a [[archaea]]). Vírus, ktorý infikuje baktérie sa volá ''[[bakteriofág]]'', často skrátene ''fág''. Štúdium vírusov sa volá [[virológia]] a ľudia študujúci vírusy sa volajú virológovia. Vírusy spôsobujú mnoho vážnych ľudských chorôb ako sú [[AIDS]], [[chrípka]] a [[besnota]]. Terapia pre vírusové choroby je zložitá, lebo antibiotiká na vírusy nemajú žiaden efekt a poznáme len málo [[antivirotiká|antivirotík]] (antivírusových liekov). Najlepší spôsob prevencie vírusových chorôb je [[vakcinácia]] (očkovanie), ktorá produkuje [[imunita|imunitu]]. |
Bola široká diskusia, či vírusy sú živé organizmy. Väčšina virológov ich pokladá za neživé, lebo nespĺňajú všetky kritéria obecne akceptovanej definície [[život]]a. Sú podobné na [[viazaný intracelulárny parazit|viazané vnútrobunkové parazity]], lebo nemajú prostriedky na sebareprodukciu mimo hostiteľskej bunky, ale na rozdiel od parazitov sa vírusy obvykle nepovažujú za ozajstné živé organizmy. Definitívna odpoveď je stále neznáma. Niektoré organizmy považované za živé vykazujú charakteristiky živých aj neživých častíc, ako vírusy. Pre tých, čo považujú vírusy za živé, sú vírusy výnimkou z [[bunková teória|bunkovej teórie]], lebo vírusy sa neskladajú z buniek. | Bola široká diskusia, či vírusy sú živé organizmy. Väčšina virológov ich pokladá za neživé, lebo nespĺňajú všetky kritéria obecne akceptovanej definície [[život]]a. Sú podobné na [[viazaný intracelulárny parazit|viazané vnútrobunkové parazity]], lebo nemajú prostriedky na sebareprodukciu mimo hostiteľskej bunky, ale na rozdiel od parazitov sa vírusy obvykle nepovažujú za ozajstné živé organizmy. Definitívna odpoveď je stále neznáma. Niektoré organizmy považované za živé vykazujú charakteristiky živých aj neživých častíc, ako vírusy. Pre tých, čo považujú vírusy za živé, sú vírusy výnimkou z [[bunková teória|bunkovej teórie]], lebo vírusy sa neskladajú z buniek. | ||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
*[[Antivirotiká]] | *[[Antivirotiká]] | ||
*[[Zoznam vírusov]] | *[[Zoznam vírusov]] | ||
| − | |||
*[[Provírus]] (nekompletný vírus) | *[[Provírus]] (nekompletný vírus) | ||
| − | |||
*[[Onkolytický vírus]] | *[[Onkolytický vírus]] | ||
Aktuálna revízia z 12:00, 21. apríl 2016
|
Vírus (z latinského slova virus, znamenajúceho toxín alebo jed) je mikroskopická častica (s veľkosťou od 20 do 300 nanometrov), ktorá infikuje bunky biologického organizmu. Vírusy sa môžu replikovať len po infekcii hostiteľskej bunky - nemôžu sa reprodukovať samostatne. Na najzákladnejšej úrovni vírusy obsahujú genetický materiál obsiahnutý v ochrannom proteínovom obale zvanom kapsid. Infikujú mnoho rôznych organizmov: eukaryoty (živočíchy, rastliny, protistov a huby) a prokaryoty (baktérie a archaea). Vírus, ktorý infikuje baktérie sa volá bakteriofág, často skrátene fág. Štúdium vírusov sa volá virológia a ľudia študujúci vírusy sa volajú virológovia. Vírusy spôsobujú mnoho vážnych ľudských chorôb ako sú AIDS, chrípka a besnota. Terapia pre vírusové choroby je zložitá, lebo antibiotiká na vírusy nemajú žiaden efekt a poznáme len málo antivirotík (antivírusových liekov). Najlepší spôsob prevencie vírusových chorôb je vakcinácia (očkovanie), ktorá produkuje imunitu.
Bola široká diskusia, či vírusy sú živé organizmy. Väčšina virológov ich pokladá za neživé, lebo nespĺňajú všetky kritéria obecne akceptovanej definície života. Sú podobné na viazané vnútrobunkové parazity, lebo nemajú prostriedky na sebareprodukciu mimo hostiteľskej bunky, ale na rozdiel od parazitov sa vírusy obvykle nepovažujú za ozajstné živé organizmy. Definitívna odpoveď je stále neznáma. Niektoré organizmy považované za živé vykazujú charakteristiky živých aj neživých častíc, ako vírusy. Pre tých, čo považujú vírusy za živé, sú vírusy výnimkou z bunkovej teórie, lebo vírusy sa neskladajú z buniek.
[upraviť] Pozrite aj
- Antivirotiká
- Zoznam vírusov
- Provírus (nekompletný vírus)
- Onkolytický vírus
[upraviť] Externé linky (anglicky)
- Tabuľka vírusových patogénov spôsobujúcich vnútorné znečistenie vzduchu
- Vírusy: Noví lovci rakoviny - článok z IsraCast o víroterapii
- The Big Picture Book of Viruses - obrázky a obecné informácie o mnohých vírusoch
- Scientific American Magazine (vydanie október 2003) - tumor-ničiace vírusy
- Detailné genomické a bioinformatické informácie o kategórii A, B a C prioritných patogénov v databáze sponzorovanej NIH.
- Triedené informácie o vírusoch
[upraviť] Zdroj
Kategória: Infekčné choroby
- Vírusové
AIDS – s AIDS súvisiaci komplex – nepravé kiahne (Varicella) – prechladnutie – cytomegalovírus - herpesová infekcia – horúčka dengue – Ebolová hemoragická horúčka – choroba rúk, nôh a úst – hepatitída – Herpes simplex – Herpes zoster – ľudský papilomavírus (HPV) – chrípka (Flu) – Lassavská horúčka – osýpky – Marburgská hemoragická horúčka – infekčná mononukleóza – mumps – detská obrna – progresívna multifokálna leukencefalopatia – besnota – rubeola – silný akútny respiračný syndróm (SARS) – pravé kiahne (Variola) – vírusová encefalitída (zápal mozgu) – vírusová gastroenteritída – vírusová meningitída (zápal mozgových blán) – vírusová pneumónia (zápal pľúc)– západonílska choroba – žltá horúčka
antraxová choroba – bakteriálna meningitída – botulizmus – brucelóza – campylobakterióza – choroba z mačacieho škrabnutia – cholera – záškrt (diftéria)– epidemický týfus – lišaj (impetigo)– legionelóza – lepra (malomocenstvo) – leptospiróza – listerióza – borelióza (Lymská choroba)– melioidóza – infekcia MRSA (Meticilín-Rezistentný Stafylokokus Aureus)– nokardióza – čierny kašel – mor – pneumokoková pneumónia – psitakóza – horúčka Q – horúčka Skalnatých hôr – salmonelóza – šarlach – šigelóza – syfilis – tetanus – trachóma (chronická choroba spojiviek)– tuberkulóza – tularémia – brušný týfus (škvrnitý týfus)– týfus– infekcie močového traktu
africká spavá choroba – amebiáza – askarióza – babesióza – Chagasova choroba – klonorchióza – kryptosporidióza – cysticerkóza – difylobotriáza – dracunculiáza – echinokokóza – enterobióza – fasciolóza – fasciolopsiáza – filarióza – giardiáza – gnatostomiáza (infekcia čelustí) – hymenolepióza – isosporóza – Kala-azar – leishmanióza – malária – metagonimiáza – myiáza – onchocerciáza – pedikulóza (zavšivavenie) – svrab – schistosomiáza – pásomnicová infekcia (taeniáza) – toxokaróza – toxoplazmóza – trichinelóza – trichinóza – trichuriáza – trichomoniáza – spavá choroba (trypanosomiáza)
aspergilóza – blastomykóza – kandidóza (opar) – kokcidioidomykóza – kryptokokóza – histoplazmóza – tinea pedis
prenosná spongiformná encefalopatia – Creutzfeldt-Jakobova choroba – kuru (infekcia CNS) – fatálna rodinná nespavosť (insomnia)
- Ďalšie články
Baktéria Infekcia Infekčná choroba Sepsa Vírus Zoznam infekčných chorôb
