Syndróm CAN
DETSKÉ OBETE DOMÁCEHO NÁSILIA
„Pod pojmom týranie rozumieme predovšetkým fyzické násilie na dieťati, spôsobené najčastejšie jeho vlastnými, adoptívnymi alebo pestúnskymi rodičmi, prípadne inými dospelými vychovávateľmi.“ ( Langmeier, 1989)
Týranie je teda také zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré z právneho a zdravotného hľadiska vedie k: ľahkému ublíženiu na tele,k ťažkej ujme na zdraví, k smrti. Pojem syndróm týraného dieťaťa pochádza z anglického termínu Child Abuse and Neglect (CAN), ktorým sa označuje problém týrania, zneužívania a zanedbávania detí. Najviac ohrozenou vekovou skupinou sú deti do troch rokov, menšie riziko je u detí školského veku. Formy týrania Aktíva forma :ohrozovanie dieťaťa prostredníctvom priameho násilia rôznej podoby : (bítim, vedúce niekedy až k smrti, šikanovaním, znásilnením…)
Pasívna forma : zanedbanie uspokojenia základných životných potrieb detí v podobe:vyhladovania, nedostatkami vo výchove, zdravotnej starostlivosti, v podmienkach bývania, nedostatku porozumenia, lásky. Zvláštne formy : Munchhausenov syndróm by proxy( rodičia umelo vytvárajú príznaky chorôb u svojich detí a následne požadujú potrebnú zdravotnú starostlivosť, liečbu,), systémové , organizované alebo rituálne týranie..
Rizikové faktory: vedúce k týraniu a zanedbávaniu nachádzame na strane rodičov, detí alebo k týraniu prispieva nepriaznivé prostredie. Stáva sa, že tieto uvedené faktory sa vzájomne kombinujú. Úloha zdravotníckého personálu v starostlivosti o týrané dieťa Pozorovanie správania sa rodičov k vlastným potomkom počas plánovaných alebo náhodných stretnutí, návštěv u lekára, v zdravotníckyh zariadeniach môže pomôcť pochopiť vzťah rodičov k dieťaťu a odhaliť dieťaťu škodlivé správanie. Prevencia syndrómu CAN
Primárna prevencia : je zameraná najmä na vývin zdravého citového vzťahu rodičov k dieťaťu, Opiera sa o definíciu primárnej starostlivosti Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá ju označuje ako „dostupnú, komplexnú, kontinuálnu, liečebno - preventívnu starostlivosť o telesné a duševné zdravie jednotlivca, rodiny a spoločnosti poskytovanú bez ohľahu na vek, pohlavie, rasu, náboženske presvedčenie či spoločenské postavenie. primárna prevencia realizuje:
pôsobením na širokú verejnosť, pôsobením na budúcich rodičov,pôsobením na odborných pracovníkov, Sekundárna prevencia: v rámci nej sa pomocou orgánou štátnej správy vyhľadávajú rizikové rodín a spoločenstvá, dispenzarizujú a sledujú ohrození jedinci. Terciárna prevencia: cieľom je vhodnou liečbou, starostlivosťou zmierniť následky spôsobené nevhodným zaobchádzaním s dieťaťom a nájsť pre neho vhodné podmienky pre jeho ďalší celkový vývin. Ak je nutné, zváži sa možnosť umiestnenia dieťaťa v ustavnom zariadení, na kratšiu dobu v krízových centrách., kde im poskytujú komplexnú odbornú starostlivosť.
