Vírus

Z Encyklopédia zdravotnej sestry
(Rozdiel medzi revíziami)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Webmaster (Diskusia | príspevky)
(Nová stránka: '''Vírus''' (z latinského slova ''virus'', znamenajúceho toxín alebo jed) je mikroskopická častica (s veľkosťou od 20 do 300 n[[Meter|...)
Ďalšia úprava →

Verzia zo dňa a času 12:12, 10. jún 2007

Vírus (z latinského slova virus, znamenajúceho toxín alebo jed) je mikroskopická častica (s veľkosťou od 20 do 300 nm), ktorá infikuje bunky biologického organizmu. Vírusy môžu seba replikovať len po infekcii hostiteľskej bunky. Preto sa nemôžu reprodukovať samostatne. Na najzákladnejšej úrovni, vírusy obsahujú genetický materiál obsiahnutý v ochrannom proteínovom obale zvanom kapsid. Infikujú mnoho rôznych organizmov: eukaryoty (živočíchy, rastliny, protistov a huby) a prokaryoty (baktérie a archaea). Vírus, ktorý infikuje baktérie sa volá bakteriofág, často skrátene fág. Štúdium vírusov sa volá virológia a ľudia študujúci vírusy sa volajú virológovia. Vírusy spôsobujú niekoľko vážnych ľudských chorôb ako sú AIDS, chrípka a besnota. Terapia je zložitá pre vírusové choroby, lebo antibiotiká na vírusy nemajú žiaden efekt a poznáme len málo antivírusových liekov. Najlepší spôsob prevencie vírusových chorôb je očkovanie, ktoré produkuje imunitu.

Bola široká diskusia, či vírusy sú živé organizmy. Väčšina virológov ich pokladá za neživé, lebo nespĺňajú všetky kritéria obecne akceptovanej definície života. Sú podobné na viazané vnútrobunkové parazity, lebo nemajú prostriedky na sebareprodukciu mimo hostiteľskej bunky, ale na rozdiel od parazitov, vírusy sa obvykle nepovažujú za ozajstné živé organizmy. Definitívna odpoveď je stále neznáma. Niektoré organizmy považované za živé vykazujú charakteristiky živých aj neživých častíc, ako vírusy. Pre tých, čo považujú vírusy za živé sú vírusy výnimkou v bunkovej teórii, lebo vírusy sa neskladajú z buniek.

Pozrite aj

Externé linky (anglicky)

Zdroj

Wikipedia

Osobné nástroje