Slezina
(Vytvorená stránka „Diagram sleziny: '''Slezina''' (z gréckeho σπλήν—splḗn) je orgán nachádzajúci sa pod srdcom vedľa [[peče...“) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | [[image:Illu spleen.jpg|thumb| | + | [[image:Illu spleen.jpg|thumb|500px|Diagram sleziny: Vein - žila, Artery - tepna, White pulp - biela dreň, Red pulp - červená dreň, Capsule - obal]] |
'''Slezina''' (z gréckeho σπλήν—splḗn) je [[orgán]] nachádzajúci sa pod srdcom vedľa [[pečeň|pečene]]. Štruktúrou je podobný na veľkú lymfatickú uzlinu a funguje primárne ako [[krv]]ný filter, teda je možné slezinu odstrániť bez ohrozenia [[život]]a. Slezina má dôležitú úlohu pri [[erytrocyt]]och a [[imunitný systém|imunitnom systéme]]. Odstraňuje staré erytrocyty a drží zásobu [[krv]]i, čo môže byť vhodné pri hemoragickom šoku, a tiež recykluje [[železo]]. Ako súčasť mononukleárneho fagocytového systému metabolizuje [[hemoglobín]] vylúčený z senescentných [[erytrocyt]]ov. Globínová časť hemoglobínu je degradovaná na jej konstitučné aminokyseliny a hemová časť je metabolizovaná na bilirubín, ktorý je vylučovaný do pečene. Slezina syntetizuje protilátky vo svojej bielej dreni a eliminuje [[baktérie]] pokryté protilátkami pomocou krvnej a lymfatickej cirkulácie. Štúdia publikovaná v roku 2009 použitím myší objavila, že slezina vo svojej rezerve obsahuje polovicu telesných monocytov v červenej dreni. Tieto monocyty pred premiestnením do [[úraz|poškodeného]] [[tkanivo|tkaniva]]] (napr. [[srdce]]), menia sa na dendritické [[bunky]] a makrofágy, čím podporujú hojenie tkaniva. Slezina je centrum aktivity retikuloendotelového systému a môže byť považovaná za analógiu veľkej lymfatickej uzliny, preto jej absencia spôsobuje predispozíciu na niektoré [[infekcia|infekcie]]. | '''Slezina''' (z gréckeho σπλήν—splḗn) je [[orgán]] nachádzajúci sa pod srdcom vedľa [[pečeň|pečene]]. Štruktúrou je podobný na veľkú lymfatickú uzlinu a funguje primárne ako [[krv]]ný filter, teda je možné slezinu odstrániť bez ohrozenia [[život]]a. Slezina má dôležitú úlohu pri [[erytrocyt]]och a [[imunitný systém|imunitnom systéme]]. Odstraňuje staré erytrocyty a drží zásobu [[krv]]i, čo môže byť vhodné pri hemoragickom šoku, a tiež recykluje [[železo]]. Ako súčasť mononukleárneho fagocytového systému metabolizuje [[hemoglobín]] vylúčený z senescentných [[erytrocyt]]ov. Globínová časť hemoglobínu je degradovaná na jej konstitučné aminokyseliny a hemová časť je metabolizovaná na bilirubín, ktorý je vylučovaný do pečene. Slezina syntetizuje protilátky vo svojej bielej dreni a eliminuje [[baktérie]] pokryté protilátkami pomocou krvnej a lymfatickej cirkulácie. Štúdia publikovaná v roku 2009 použitím myší objavila, že slezina vo svojej rezerve obsahuje polovicu telesných monocytov v červenej dreni. Tieto monocyty pred premiestnením do [[úraz|poškodeného]] [[tkanivo|tkaniva]]] (napr. [[srdce]]), menia sa na dendritické [[bunky]] a makrofágy, čím podporujú hojenie tkaniva. Slezina je centrum aktivity retikuloendotelového systému a môže byť považovaná za analógiu veľkej lymfatickej uzliny, preto jej absencia spôsobuje predispozíciu na niektoré [[infekcia|infekcie]]. | ||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
==Zdroj== | ==Zdroj== | ||
http://en.wikipedia.org/wiki/Spleen | http://en.wikipedia.org/wiki/Spleen | ||
| − | |||
[[Category:Slezina]] | [[Category:Slezina]] | ||
[[Category:Orgány]] | [[Category:Orgány]] | ||
Aktuálna revízia z 18:40, 14. november 2013
Slezina (z gréckeho σπλήν—splḗn) je orgán nachádzajúci sa pod srdcom vedľa pečene. Štruktúrou je podobný na veľkú lymfatickú uzlinu a funguje primárne ako krvný filter, teda je možné slezinu odstrániť bez ohrozenia života. Slezina má dôležitú úlohu pri erytrocytoch a imunitnom systéme. Odstraňuje staré erytrocyty a drží zásobu krvi, čo môže byť vhodné pri hemoragickom šoku, a tiež recykluje železo. Ako súčasť mononukleárneho fagocytového systému metabolizuje hemoglobín vylúčený z senescentných erytrocytov. Globínová časť hemoglobínu je degradovaná na jej konstitučné aminokyseliny a hemová časť je metabolizovaná na bilirubín, ktorý je vylučovaný do pečene. Slezina syntetizuje protilátky vo svojej bielej dreni a eliminuje baktérie pokryté protilátkami pomocou krvnej a lymfatickej cirkulácie. Štúdia publikovaná v roku 2009 použitím myší objavila, že slezina vo svojej rezerve obsahuje polovicu telesných monocytov v červenej dreni. Tieto monocyty pred premiestnením do poškodeného tkaniva] (napr. srdce), menia sa na dendritické bunky a makrofágy, čím podporujú hojenie tkaniva. Slezina je centrum aktivity retikuloendotelového systému a môže byť považovaná za analógiu veľkej lymfatickej uzliny, preto jej absencia spôsobuje predispozíciu na niektoré infekcie.
U ľudí má slezina hnedastú farbu a nachádza sa v ľavej hornej časti abdomenu.
