Pedikulóza
D (Pedikulóza premiestnená na Pedikulóza) |
|||
| Riadok 60: | Riadok 60: | ||
==Zdroj== | ==Zdroj== | ||
[http://en.wikipedia.org/wiki/Pediculosis Wikipedia] | [http://en.wikipedia.org/wiki/Pediculosis Wikipedia] | ||
| − | {{ | + | {{InfekcneChoroby}} |
| − | [[Category: | + | [[Category:Infekčné choroby]] |
Verzia zo dňa a času 21:45, 7. január 2012
|
Pedikulóza je infestácia (zamorenie) všami - ktoré sú parazitickým hmyzom - na telách ľudí. Tento stav je viac známy ako hlavové vši, telové vši alebo genitálne vši.
Zamorenie hlavovými všami (Pediculus humanus capitis) je najčastejšie u detí vo veku 3 - 10 rokov a u ich rodín. Ženy majú hlavové vši častejšie ako muži a v USA majú afroameričania hlavové vši menej často. Príčiny týchto dvoch faktov nie sú známe.
Hlavové vši sa šíria priamym kontaktom "hlava s hlavou" so zamorenou osobou. Telové vši sa šíria priamym kontaktom s telom, oblečením alebo inými personálnymi vecami osoby zamorenej všami. Genitálne vši sa najčastejšie šíria intímnym kontaktom so zamorenou osobou. Hlavové vši sa vyskytujú na hlavových vlasoch, telové vši na oblečení a genitálne vši najviac na vlasoch blízko genitálií. Ľudské vši sa nevyskytujú na domácich zvieratách alebo iných zvieratách. Vši nemajú krídla a nemôžu skákať.
Z každého vajíčka alebo "hnidy" sa môže vyliahnuť jedna larva, ktorá vyrastie a vyvinie sa na dospelú voš. Dorastené vši majú veľkosť asi ako sezamové semeno. Vši sajú krv raz alebo viackrát denne prepichnutím kože s ich malými, ihle podobnými ústami. Vši sa nemôžu zahrabať do kože.
Hlavové vši a telové vši (Pediculus humanus) sú podobné vzhľadom, i keď hlavová voš je často menšia. Genitálne vši (Pthirus pubis) sú zasa dosť odlišné. Majú kratšie telá a klepetové drápy, preto vyzerajú ako kraby (prezývka pre genitálne vši je "kraby").
Najčastejší symptóm zamorenia všami je svrbenie. Nadmerné škrabanie zamorených častí môže spôsobiť boľavé miesta, ktoré sa môžu infikovať. Naviac telové vši môžu byť bacilonosičom chorôb ako všami navodený týfus, všami navodená relapsujúca horúčka alebo zákopová horúčka.
Vši na hlave a tele sú obvykle liečené s medicínskymi šampónmi alebo krémovými prelivmi. Hnidové hrebene môžu byť použité na odstránenie vší a hníd z vlasov. Pranie odevov pri vysokej teplote môže eliminovať telové vši. Liečebné snahy treba zamerať na vlasy alebo telo (alebo odev) a nie na domáce zariadenie.
Niektoré vši sa stali rezistentné (odolné) na určité (ale nie všetky) insekticídy používané v komerčne dostupných anti-vších produktoch. Doktor alebo farmaceut môže predpísať alebo navrhnúť liečbu. Pretože prázdne vajíčka hlavových vší môžu ostať prilepené na vlasoch dlho potom, ako boli vši eliminované, o liečbe treba uvažovať len ak boli objavené živé (lezúce) vši.
Terapia (liečba) proti hlavovým všiam
Terapie potvrdené medickým výskumom
Ostrihanie hlavy
Ostrihanie všetkých vlasov je spoľahlivé riešenie. Môže byť realizované samým postihnutým pomocou zrkadiel na sledovanie všetkých hlavových strán, i keď ľahšie je mať niekoho na pomoc s procedúrou. Kompletne ostrihaná hlava nie je nutná, vlasy potrebujú byť skrátené na asi 2,5 cm alebo menej.
Ostrihanie hlavy zmenší všiam možnosť ostať prichytené na hlave. Hlavná príčina pre ostrihanie je znížiť teplotu skalpu (pokožky na hlave). Vši primárne ostávajú v miestach, ktoré sú teplé a tmavé. Ženy majú obvykle dlhšie vlasy a bolo zistené, že vši ostávajú na začiatku copu, pri krku alebo za ušami. Ostrihanie vlasov nakrátko spôsobí nedostatočnú okolitú teplotu pre usadenie sa vší. I keď je efektívne, niektorí postihnutí môžu ostrihanie považovať za neestetické a použiť iné terapie, typicky aplikáciu nejakých chemických prostriedkov.
Naturálne (prírodné riešenia)
Naturálnych riešení je na internete viac a tiež sa dajú kúpiť online. Ich efektivita nie je vždy potvrdená výskumnými štúdiami.
Naturálne terapie sú vyhľadávané interesovanými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pre možné škodlivé efekty spojené s riešeniami založenými na pesticídoch. Naturálne terapie sú obvykle tvorené ingredientami, ktoré rastú alebo sú produkované naturálne rastlinami alebo kvetenstvom. Pri použití týchto typov terapie venujte pozornosť možným alergickým reakciám.
Mechanické odstránenie vší alebo hníd hrebeňmi
Súčasná britská štúdia [1] naznačuje, že česanie vlhkých vlasov so špeciálnym hrebeňom nazývané "mlátenie vší" alebo "vlhké česanie" môže byť značne efektívnejšie ako použitie insekticídov a môže zbaviť vší do 1 až 2 dní od nakazenia.
Pravidelné používanie kovových hrebeňov na vši zabráni väčšine vších nákaz. Doporučené použitie je raz za 1 alebo 2 týždne po blízkom kontakte s mnohými ľuďmi.
Používa sa špeciálny hrebeň s jemnými vidlicami, ktorý môže vši vybrať. Priestor medzi vidlicami hrebeňa nemá byť viac než 0,3 mm. Plastické hrebene sú efektívne na veľmi krátky čas používania, lebo priestor medzi vidlicami sa rýchlo rozšíri po opakovanom použití. Kovové hrebene, i keď neflexibilné (neohybné), sú oveľa efektívnejšie na viacnásobné použitie.
Inštrukcie pre vlhké česanie:
- Najprv vlhké vlasy učešte obyčajným hrebeňom na odstránenie uzlov a spletencov.
- Použite vlasový kondicionér alebo olivový olej na ľahšie česanie vlasov s hrebeňom s jemnými vidlicami.
- Češte hrebeňom s jemnými vidlicami všetky vlasy, ťahajúc hrebeň od pokožky až po končeky vlasov. Po každom jednotlivom prečesaní skontrolujte a umyte hrebeň. Použite starú kefku na zuby alebo na nechty na odstránenie vší a hníd z hrebeňa a opláchnite ich do umývadla. Učešte všetky vlasy aspoň dvakrát a zmyte každú objavenú voš. Potom opláchnite z vlasov kondicionér alebo olej.
- Opakujte uvedené kroky každé 2 alebo 3 dni na zachytenie nových vší, ktoré sa vyliahli od predošlého česania.
- Opakujte uvedenú procedúru, kým sa vši neobjavia aspoň 2 terapie za sebou. Inštitúcia Pharmaceutical Society of Australia doporučuje terapiu hrebeňom a kondicionérom každé 2 dni, až sa vši neobjavia behom 10 nasledujúcich dní. Symptómy svrbenia môžu pretrvať bez prítomnosti vší i týždeň po eliminácii.
Pozrite aj
Externé linky (anglicky)
- National Pediculosis Association
- http://www.hsph.harvard.edu/headlice.html
- http://www.healthcare.ubc.ca/lice/intro.html
- http://aappolicy.aappublications.org/cgi/content/full/pediatrics;110/3/638
Zdroj
Kategória: Infekčné choroby
AIDS – s AIDS súvisiaci komplex – nepravé kiahne (Varicella) – prechladnutie – cytomegalovírus - herpesová infekcia – horúčka dengue – Ebolová hemoragická horúčka – choroba rúk, nôh a úst – hepatitída – Herpes simplex – Herpes zoster – ľudský papilomavírus (HPV) – chrípka (Flu) – Lassavská horúčka – osýpky – Marburgská hemoragická horúčka – infekčná mononukleóza – mumps – detská obrna – progresívna multifokálna leukencefalopatia – besnota – rubeola – silný akútny respiračný syndróm (SARS) – pravé kiahne (Variola) – vírusová encefalitída (zápal mozgu) – vírusová gastroenteritída – vírusová meningitída (zápal mozgových blán) – vírusová pneumónia (zápal pľúc)– západonílska choroba – žltá horúčka
antraxová choroba – bakteriálna meningitída – botulizmus – brucelóza – campylobakterióza – choroba z mačacieho škrabnutia – cholera – záškrt (diftéria)– epidemický týfus – lišaj (impetigo)– legionelóza – lepra (malomocenstvo) – leptospiróza – listerióza – borelióza (Lymská choroba)– melioidóza – infekcia MRSA (Meticilín-Rezistentný Stafylokokus Aureus)– nokardióza – čierny kašel – mor – pneumokoková pneumónia – psitakóza – horúčka Q – horúčka Skalnatých hôr – salmonelóza – šarlach – šigelóza – syfilis – tetanus – trachóma (chronická choroba spojiviek)– tuberkulóza – tularémia – brušný týfus (škvrnitý týfus)– týfus– infekcie močového traktu
africká spavá choroba – amebiáza – askarióza – babesióza – Chagasova choroba – klonorchióza – kryptosporidióza – cysticerkóza – difylobotriáza – dracunculiáza – echinokokóza – enterobióza – fasciolóza – fasciolopsiáza – filarióza – giardiáza – gnatostomiáza (infekcia čelustí) – hymenolepióza – isosporóza – Kala-azar – leishmanióza – malária – metagonimiáza – myiáza – onchocerciáza – pedikulóza (zavšivavenie) – svrab – schistosomiáza – pásomnicová infekcia (taeniáza) – toxokaróza – toxoplazmóza – trichinelóza – trichinóza – trichuriáza – trichomoniáza – spavá choroba (trypanosomiáza)
aspergilóza – blastomykóza – kandidóza (opar) – kokcidioidomykóza – kryptokokóza – histoplazmóza – tinea pedis
prenosná spongiformná encefalopatia – Creutzfeldt-Jakobova choroba – kuru (infekcia CNS) – fatálna rodinná nespavosť (insomnia)
- Ďalšie články
Baktéria Infekcia Infekčná choroba Sepsa Vírus Zoznam infekčných chorôb
