Mydlo
|
Mydlo je zmáčadlová čistiaca zmes používaná na osobnú hygienu alebo menšie čistenie. Obvykle má pevne tvarovanú formu. V rozvinutých krajinách bolo mydlo na pranie prádla nahradené syntetickými pracími prostriedkami.
Mnoho mydiel je tvorených zmesou sodíkových alebo draslíkových solí mastných kyselín, ktoré môžu byť odvodené z olejov alebo tukov pomocou reakcie so zásadami (napr. hydroxid sodný alebo hydroxid draselný) pri teplote 80°–100 °C v procese zvanom zmydelnenie. Tuky sa hydrolyzujú zásadou, produkujúc glycerol a surové mydlo. Pôvodne ako zásada bola používaná potaš (uhličitan draselný) vyrobená z priemyslového pálenia vegetácie ako krovie alebo z dreveného popola.
Mydlo v hranolovej forme sa často používa v priestoroch na čistenie a môže byť vyrobené z iných, viac environmentálne nezávadných materiálov ako napr. prírodné rastlinné oleje alebo olivový olej.
Rafinácia a konečná úprava
Obvyklý proces rafinácie mydla zahrňuje oddelenie chloridu sodného (NaCl), hydroxidu sodného (NaOH) a glycerolu. Tieto prímesy sa odstránia varením jadier surového mydla vo vode a novým vyzrážaním mydla so soľou.
Väčšina vody sa potom z mydla oddelí. To sa obvykle robilo na valcoch z tvrdenej liatiny, ktoré produkovali mydlové plátky obvykle používané v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Tento proces bol nahradený sprejovými sušičmi a potom vákuovými sušičmi.
Suché mydlo (s obsahom asi 6-12% vody) je potom zhutnené do malých granulí. Tieto granule sú teraz pripravené na konečnú úpravu mydla, čo je proces premeny surových mydlových granulí do predajnej formy, obvykle do oblých hranolov.
Použitie
I keď slovo mydlo sa stále používa v hovorovej reči i v produktových názvoch, prakticky všetky súčasné typy "mydla" sú syntetické detergenty (saponáty - čistiace prostriedky), ktoré sú lacnejšie, efektívnejšie a ľahšie produkovateľné. I keď bolo vyvinuté úsilie na redukciu ich negatívneho účinku na prostredie, výsledky sú rôzne.
Mydlá sú užitočné na čistenie, pretože mydlové molekuly sa ľahko viažu na nepolárne molekuly (napr. tuk alebo olej) i polárne molekuly (napr. voda). I keď tuk sa obyčajne lepí na kožu alebo odev, mydlové molekuly sa môžu pripojiť ako "rukoväť" a uľahčiť opláchnutie. Ponechanie mydla na nejakom povrchu (koža, odev atď.) dlhšiu dobu môže narušiť rovnováhu obsahu vlhkosti povrchu a značiť vysušenie kože alebo rozloženie látky.
- (časť rozpustná pre vodu)
- CH3-(CH2)n - COONa
(časť rozpustná pre tuky)
Uhľovodíková ("mastná") časť rozpúšťa špinu a oleje, kým iónová časť umožňuje rozpustnosť vo vode. Preto mydlo umožňuje vode umyť inak nerozpustnú látku.
Nevýhody
V súčasnosti väčšina tukových mydiel bola nahradená modernými detergentami (saponátmi). U pracích prostriedkov činitelia prania neobsahujú mydlo na mytie látky, ale na redukciu peny.
Nevýhody mydla:
- Mydlo zbavuje kožu prírodných užitočných olejov.
- Mydlo môže mierne zásadito reagovať s látkou, čo ju môže behom dlhšej doby poškodiť. Príčinou je obvykle pôsobenie NaOH z výroby, ale tiež môže byť spôsobené veľmi malým obsahom NaOH z rovnovážnej reakcie:
R-CO2-Na + H20 <-> R-CO2- + Na+ + H20 <---> R-COOH (mastná kyselina) + NaOH (zásada)
ale táto rovnováha je cesta vľavo a množstvo formovaného NaOH je veľmi malé. - Mydlo reaguje s vápnom a formuje nerozpustný sediment (mydlový kal) v "tvrdej vode":
2R-COO-Na+ + Ca2+(HCO3-)2 (hydrouhličitan vápenatý) ---> Na+(HCO3)- + Ca(R-COO)2 (zrazenina)
Komerčne produkované tyčkové mydlá sa upravujú pre zmiernenie všetkých týchto nevýhod:
- Mnoho zmäkčujúcich prostriedkov, napr. bambucký tuk alebo kakaové maslo sú pridané pre menšie vysušenie kože.
- Slabo dokončené mydlá obsahujú zásady (NaOH) a mierne reagujú s kožou a látkou, preto komerčné produkty sa neutralizujú alebo sa pridá ľahko kyslý obsah na prevenciu a väčšiu kompatibilitu s kožným jemne kyslým pH.
- Komerčné produkty používajú chelátové molekuly, často deriváty EDTA pre väzbu s akýmikoľvek voľnými molekulami Ca alebo Mg a na prevenciu mydlového kalu. To tiež pomáha redukovať stratu vône, vyblednutia a nažltlosť.
Pozrite aj
Zdroj
Kategória: Hygiena
