Chrípka

Z Encyklopédia zdravotnej sestry

Negatívne kolorované chrípkové viróny zväčšené asi 70 000 ráz v elektrónovom mikroskope.

Obsah

1 Typy
2 História
3 Symptómy
4 Variabilita
5 Chrípková sezóna
6 Prevencia
- 6.1 Vakcinácia a infekčná kontrola
7 Liečba
- 7.1 Neuraminidázové inhibítory
- 7.2 M2 inhibítory (adamantány)
8 Výskum
9 Externé linky (anglicky)
10 Zdroj

Chrípka (anglicky influenza alebo flu) je infekčná choroba spôsobená RNA vírusom z rodiny Orthomyxoviridae. Rýchle sa šíri svetom v sezónnych epidémiach, so značnými ekonomickými nákladmi pre výdaje na zdravotnú starostlivosť a pre stratu produktivity. Primárne genetické zmeny vo víruse spôsobili v 20. storočí 3 chrípkové pandémie, ktorým podľahli milióny ľudí. Anglický názov chrípky influenza pochádza zo starej doktorskej viery v nepriaznivé astrologické vplyvy - anglicky influences - ako príčiny choroby.

Typy

Sú 3 typy vírusu:

Chrípkové vírusy A infikujúce cicavcov a vtákov
Chrípkové vírusy B infikujúce len ľudí
Chrípkové vírusy C infikujúce len ľudí

Typ A chrípkového vírusu je typ najviac spôsobujúci epidémie a pandémie. Je to preto, že chrípkové vírusy A môžu podstúpiť antigénovú zmenu a nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí. Populácia je obvykle viac odolná proti chrípkam typu B a C, pretože tieto typy podstúpia len antigénový posun, ktorý je viac podobný s predošlým kmeňom.

Chrípkové vírusy typu A môžu byť ďalej klasifikované podľa vírusových kapsidových proteínov - hemaglutinín (skratka HA alebo H) a neuraminidáza (skratka NA alebo N), ktoré sú základné pre životný cyklus vírusu. 15 podtypov H a 9 podtypov N bolo identifikovaných pre chrípkový vírus typu A. Len 1 podtyp H a 1 podtyp N boli identifikované pre chrípkový vírus typu B. V súčasnosti sú najrozšírenejšie antigénové varianty chrípkového vírusu typu A variácie H1N1 a H3N2.

Existujú ešte ďalšie variácie a preto špecifické chrípkové kmeňové oddiely sú identifikované štandardným názvoslovím špecifikujúcim typ vírusu, geografickú polohu prvého výskytu vírusu, rok izolovania, poradové číslo izolovania a subtypy HA a NA (napr. názvy A/Moscow/10/99 (H3N2), B/Hong Kong/330/2001 atď.).

História

V 20. storočí bolo niekoľko vážnych epidémií chrípky. Najznámejšia a najviac smrteľná bola Španielska chrípka - pandémia (chrípka typu A, kmeň H1N1), ktorá trvala od roku 1918 do 1919 a podľahli jej milióny ľudí. Menšia chrípková pandémia bola v roku 1957 Ázijská chrípka (typ A, kmeň H2N2) a v roku 1968 Hongkongská chrípka (typ A, kmeň H3N2).

I keď bola panika v New Jersey v roku 1976 (Prasačia chrípka), celosvetovo v roku 1977 (Ruská chrípka) a v Hong Kongu v roku 1997 (Vtáčia chrípka), veľké pandémie neboli od infekcie v roku 1968. Zvýšená imunita z protilátok a vyvinutie chrípkových vakcín obmedzilo rozšírenie vírusu a ochránilo pred ďalšou pandémiou.

Symptómy

Vírus napáda respiračný systém, je prenášaný z osoby na osobu kvapôčkami slín pri kašľaní a spôsobuje symptómy:

Horúčka
Bolesť hlavy
Únava (môže byť extrémna)
Suchý kašel
Bolesť hrdla
Upchanie nosa
Kýchanie
Podráždené oči
Bolesti tela
Extrémny pocit zimy

Dôsledky chrípky sú oveľa horšie a trvajú dlhšie než dôsledky prechladnutia. Liečenie trvá 1 až 2 týždne. Chrípka môže byť smrteľná, najviac pre slabých, starých alebo chronicky chorých ľudí. Niektoré chrípkové pandémie mali milióny obetí.

Väčšina ľudí, ktorí dostanú chrípku, sa zotaví počas jedného až dvoch týždňov, ale iným sa vyvinú život ohrozujúce komplikácie (napr. zápal pľúc). Milióny ľudí v USA (asi 10% - 20% populácie) dostanú chrípku každý rok. Priemerne asi 36 000 ľudí ročne podľahne v USA chrípke a 114 000 ľudí ročne je pre chrípku hospitalizovaných. I zdraví ľudia môžu byť postihnutí a vážné problémy z chrípky môžu nastať v každom veku. Ľudia starší ako 65 rokov, ľudia každého veku s chronickými zdravotnými problémami a veľmi malé deti majú najpravdepodobnejšie s chrípkou komplikácie. Zápal pľúc, bronchitída (zápal priedušiek), sínus (výduť) a ušná infekcia tvoria hlavné príklady komplikácií z chrípky.

Chrípka môže chronické zdravotné problémy zhoršiť. Napr. ľudia s astmou môžu mať záchvaty počas chrípky a ľuďom s chronickou srdečnou poruchou sa môže výkon srdca zhoršovať.

Variabilita

Chrípka je extrémne variabilná nákaza - podobné vírusy sa našli u prasiat a domácej hydiny. V miestach, kde je vysoká koncentrácia ľudí, prasiat a vtákov v tesnej blízkosti, napr. v častiach Ázie, súčasné infekcie rôznych živočíšnych druhov umožňujú výmenu genetického materiálu medzi rôznymi kmeňmi chrípky. To sa ukazuje byť hlavná príčina, ktorá spôsobuje rast nových nákazlivých kmeňov chrípky. Predpokladá sa, že skôr alebo neskôr vznikne rekombinácia, ktorá vyprodukuje kmeň ničivý ako vírus Španielskej chrípky z roku 1918. Na konci roku 1997 nový kmeň vtáčej chrípky pochádzajúci z kurčiat infikoval v Hong Kongu 18 ľudí, z toho 6 podľahlo. Tento kmeň sa neukazuje byť ľahko prenositeľný z človeka na človeka, ale vysoká miera úmrtnosti a možnosť ďalšej rekombinácie pre zvýšenie nákazlivosti znamenali, že risk bol považovaný za natoľko veľký, že všetka domáca hydina v Hong Kongu bola likvidovaná. Vtáčia chrípka prenositeľná na ľudí sa znova objavila v januári 2004 v Kambodži, Vietname a Thajsku.

Chrípková sezóna

Chrípka má hlavný výskyt v zime a pretože severná a južná hemisféra majú zimu v inom ročnom čase, existujú každý rok 2 chrípkové sezóny. Hope-Simpson v roku 1981 objavil, že prepuknutia chrípky sú globálne všadeprítomné a vyskytujú sa trvale 6 mesiacov po dobe maximálneho slnečného žiarenia v oblasti. Preto Svetová zdravotnícka organizácia WHO robí každý rok 2 vakcínové prípravky, jeden pre severnú a druhý pre južnú hemisféru.

I keď väčšina výskytov chrípky na severnej hemisfére vrcholí v januári alebo vo februári, nie je to vždy. Napríklad chrípková pandémia v rokoch 1918-19 dosiahla vrchol globálne koncom jari a v lete. Nie je jasné, prečo výskyt chrípky je sezónny a nie jednotný počas roku. Jedno možné vysvetlenie je, že ľudia sú v zime menej vonku, sú častejšie v blízkom kontakte a to je príčina prepuknutia. Ďalšie vysvetlenie je, že chlad oslabuje imunitný systém, pričom vírusu sa darí v teplom vnútornom prostredí.

Prevencia

Vakcinácia a infekčná kontrola

Vakcinácia (očkovanie) proti chrípke chrípkovou vakcínou je veľmi doporučované pre vysokorizikové skupiny ako deti a starí ľudia. Tieto vakcíny môžu byť produkované niekoľkými spôsobmi, najčastejšia metóda je nechať rásť vírus vo fertilizovaných slepačích vajciach. Po rafinácii (čistení) je vírus deaktivovaný (napríklad aplikáciou detergentu) na produkciu deaktivovanej vírusovej vakcíny. Alternatívne môže vírus rásť vo vajciach, kým nestratí virulenciu (nákazlivosť) a avirulentný vírus je podávaný ako živá vakcína. Efektivita týchto chrípkových vakcín je variabilná. Pre vysokú mieru mutácie vírusu určitá chrípková vakcína obvykle dodá ochranu len na niekoľko rokov. WHO (World Health Organization) každý rok predpovedá, ktoré kmene vírusu budú najpravdepodobnejšie cirkulovať nasledujúci rok, umožniac tým farmaceutickým firmám vyvinúť vakcíny poskytujúce najlepšiu imunitu proti týmto kmeňom. Boli tiež vyvinuté vakcíny na ochranu hydiny pred vtáčou chrípkou. Tieto vakcíny môžu byť efektívne proti viacerým kmeňom a sú používané buď ako časť preventívnej stratégie alebo kombinované s elimináciou hydiny na prevenciu vypuknutia epidémie.

Je možné dostať vakcínu a i potom dostať chrípku. Vakcína je reformulovaná každú seezónu pre niekoľko špecifických chrípkových kmeňov, ale nemôže obsahovať všetky kmene aktívne infikujúce ľudí vo svete danú sezónu. Trvá asi 6 mesiacov, kým výrobci formulujú a produkujú milióny dávok potrebných proti sezónnym epidémiám; príležitostne nový alebo prehliadnutý kmeň sa v tom čase stane dominantný a infikuje ľudí i keď prešli vakcináciou (ako pri H3N2 chrípke na FIdži v rokoch 2003-2004). J etiež možné byť infikovaný krátko prd vakcináciou a ochorieť práve na vírus, pred ktorým má vakcína ochrániť, lebo vakcíne trvá asi 2 týždne, kým začne byť efektívna.

Vakcinácia je najdôležitejšia v náchylných skupinách ako sú deti a starí ľudia. Sezóna 2006-2007 je prvá, v ktorej americká inštitúcia CDC doporučila, aby deti mladšie ako 59 mesiacov dostali každoročne chrípkovú vakcínu. Vakcíny môžu spôsobiť, že imunitný systém reaguje, akoby organiymus bol aktuálne infikovaný a obecné infekčné symptómy (mnoho symptómov chrípky a nachladnutia sú obecné infekčné symptómy) sa môžu objaviť, i keď tieto symptómy nie sú natoľko vážne a netrvajú dobu ako chrípka. Najvážnejší vedľajší efekt je silná alergická reakcia buď na samotný vírusový materiál, alebo na zvyšky zo slepačích vajec používaných na rast chrípkových vírusov; ale tieto reakcie sú extrémne zriedkavé.

Dobré osobné zdravie a hygienické návyky sú primerane efektívne pri prevencii a minimalizácii chrípky. Ľudia infikovaní chrípkou sú najviac infekční medzi 2. a 3. dňom po infekcii a infekčnosť trvá asi 10 dní. Deti sú značne infekčnejšie než dospelí a šíria vírus v dobe od vyvinutia symptómov do 2 týždňov po infekcii.

Pretože sa chrípka šíri kvapôčkami vo vzduchu a kontaktom s kontaminovanými (znečistenými) povrchmi, je dôležité presvedčiť ľudí aby si zakryli ústa, keď kašľú a umývali si pravidelne ruky. Dezinfekcia povrchov je doporučená v lokalitách, kde môže bať chrípka prítomná na povrchoch. Alkohol je efektívny dezinfekčný prostriedok proti chrípkovým vírusom, a zlúčeniny kvartérneho amónia môžu byť použité s alkoholom na zvýšenie trvania dezinfekcie. V nemocniciach zlúčeniny kvartérneho amónia a agenti (činitele) uvoľňujúce halogén ako NaOCl sú obvykle používané na dezinfekciu miestností alebo zariadenia, ktoré bolo používané pacientami so symptómami chrípky. Počas poslednýc pandémií zavieranie škôl, chrámov a divadiel spomalilo šírenie vírusu, ale nemalo veľký efekt na celkovú mieru mortality.

Liečba

Ľuďom s chrípkou je doporučené oddychovať v posteli, piť veľa nápojov, vzhnúť sa alkoholu a fajčeniu a ak je to potrebné, užívať lieky ako paracetamol (acetaminofén) na zmiernenie pyrexie (horúčky) a bolestí svalov asociovaných s chrípkou. Deti a teenageri (do 19 rokov) s chríkovými symptómami (hlavne pyrexia) by nemali prijímaž aspirin počas infekcie chrípkou (špeciálne pri víruse chrípky typu B), lebo to môže vyvolať Reyeov syndróm - zriedkavá, ale potenciálne fatálna choroba pečene. Pretože chrípku spôsobuje vírus, antibiotiká nemajú na infekciu efekt; iba ak sú predpísané pre sekundárne infekcie ako bakteriálna pneumónia, môžu viesť k rezistentným (odolným) baktériam. Antivirotiká sú niekedy efektívne, ale vírusy si môžu vyvinúť rezistenciu na štandardné antivirálne lieky.

2 typy antivirotík sú neuraminidázové inhibítory a M2 inhibítory (adamantánové deriváty). Neuraminidázové inhibítory sú v súčasnosti preferované pre chrípkové vírusové infekcie. Americká inštitúcia CDC nedoporučila používanie M2 inhibítorov v chrípkovej sezóne 2005-06.

Neuraminidázové inhibítory

Antivirotiká ako oseltamivir (obchodný názov Tamiflu) a zanamivir (obchodný názov Relenza) sú neuraminidázové inhibítory určené na zastavenie šírenia vírusu v organizme. Tieto lieky sú často efektívne proti chrípke typu A i B. Skupina testujúcich dobrovoľníkov zvaná "Cochrane Collaboration" tieto lieky testovala a zistila, že redukujú symptómy a komplikácie. Rôzne kmene chrípkových vírusov majú rôzne stupne rezistencie proti ýmto antivirotikám a nie je možné predpovedať stupeň rezistencie budúcich možných pandemických kmeňov.

M2 inhibítory (adamantány)

Antivirotiká amantadín a rimantadín sú určené blokovať virálny iónový kanál a zabrániť vírusu infikovať bunky. Tieto lieky sú niekedy efektívne proti chrípke typu A, ak sú podané na začiatku infekcie, ale vždy sú neefektívne pri chrípke typu B. Meraná rezistencia na amantadín a rimantadín v amerických izolátoch H3N2 sa zvýšila an 91% v roku 2005.

Výskum

Vedec inštitúcie CDC pracuje s chrípkovými vírusmi vo vysoko bio-bezpečných podmienkach.

Výskum chrípky obsahuje štúdie molekulárnej virológie, ako vírus produkuje chorobu (patogenéza), imunitné reakcie hostiteľa, virálnu genomiku a ako sa vírus šíri (epidemiológia). Tieto štúdie pomáhajú pri vývoji chrípkových protiopatrení, napríklad lepšie pochopenie reakcií imunitného systému pomáha pri vývoji vakcín a detailný obrázok ako chrípka napáda bunky pomáha pri vývoji antivirotík. Jeden dôležitý základný výskumný program sa nyzývy "Influenza Genome Sequencing Project - Chrípkový genómový sekvenčný projekt", ktorý vytvára knižnicu chrípkových sekvencií; táto knižnica pomôže objasniť faktory robiace jeden kmeň fatálnejším ako druhý, ktoré gény najviac postihujú imunogenicitu a ako sa vírus vyvíja v čase.

Výskum nových vakcín je najviac dôležitý, lebo súčasné vakcíny sú pomalé a drahé na produkciu a musia sa reformulovať každý rok. Sekvencovanie chrípkového genómu a technológia rekombinácie DNA m§že akcelerovať (zrýchliť) tvorbu nových vakcínových kmeňov umožniac vedcom substituovať nové antigény do už vyvinutých vakcínových kmeňov. Nové technológie sa vyvíjajú na rast vírusov v bunkových kultúrach; sľubujú vyššie výnosy, menšie náklady, lepšiu kvaliru a nárastovú kapacitu. Zdravotníctvo v USA kúpilo od firiem Sanofi Pasteur a Chiron Corporation niekoľko miliónov dávok vakcíny na použitie v prípade pandémie H5N1 vtáčej chrípky a vedie klinické testy s týmito vakcínami.