Syndróm CAN

Z Encyklopédia zdravotnej sestry
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Obsah

Detské obete domáceho násilia

„Pod pojmom týranie rozumieme predovšetkým fyzické násilie na dieťati, spôsobené najčastejšie jeho vlastnými, adoptívnymi alebo pestúnskymi rodičmi, prípadne inými dospelými vychovávateľmi.“ ( Langmeier, 1989)

Týranie je teda také zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré z právneho a zdravotného hľadiska vedie k: ľahkému ublíženiu na tele,k ťažkej ujme na zdraví, k smrti.

Pojem syndróm týraného dieťaťa pochádza z anglického termínu Child Abuse and Neglect (CAN), ktorým sa označuje problém týrania, zneužívania a zanedbávania detí. Najviac ohrozenou vekovou skupinou sú deti do troch rokov, menšie riziko je u detí školského veku.

Formy týrania

  • Aktíva forma :ohrozovanie dieťaťa prostredníctvom priameho násilia rôznej podoby :

(bítim, vedúce niekedy až k smrti, šikanovaním, znásilnením…)

  • Pasívna forma : zanedbanie uspokojenia základných životných potrieb detí v podobe:vyhladovania, nedostatkami vo výchove, zdravotnej starostlivosti, v podmienkach bývania, nedostatku porozumenia, lásky.
  • Zvláštne formy : Munchhausenov syndróm by proxy( rodičia umelo vytvárajú príznaky chorôb u svojich detí a následne požadujú potrebnú zdravotnú starostlivosť, liečbu,), systémové , organizované alebo rituálne týranie..
  • Rizikové faktory: vedúce k týraniu a zanedbávaniu nachádzame na strane rodičov, detí alebo k týraniu prispieva nepriaznivé prostredie. Stáva sa, že tieto uvedené faktory sa vzájomne kombinujú.

Úloha zdravotníckého personálu v starostlivosti o týrané dieťa

Pozorovanie správania sa rodičov k vlastným potomkom počas plánovaných alebo náhodných stretnutí, návštěv u lekára, v zdravotníckyh zariadeniach môže pomôcť pochopiť vzťah rodičov k dieťaťu a odhaliť dieťaťu škodlivé správanie.

Prevencia syndrómu CAN

  • Primárna prevencia : je zameraná najmä na vývin zdravého citového vzťahu rodičov k dieťaťu, Opiera sa o definíciu primárnej starostlivosti Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá ju označuje ako „dostupnú, komplexnú, kontinuálnu, liečebno - preventívnu starostlivosť o telesné a duševné zdravie jednotlivca, rodiny a spoločnosti poskytovanú bez ohľahu na vek, pohlavie, rasu, náboženske presvedčenie či spoločenské postavenie. primárna prevencia realizuje:

pôsobením na širokú verejnosť, pôsobením na budúcich rodičov,pôsobením na odborných pracovníkov

  • Sekundárna prevencia: v rámci nej sa pomocou orgánou štátnej správy vyhľadávajú rizikové rodín a spoločenstvá, dispenzarizujú a sledujú ohrození jedinci.
  • Terciárna prevencia: cieľom je vhodnou liečbou, starostlivosťou zmierniť následky spôsobené nevhodným zaobchádzaním s dieťaťom a nájsť pre neho vhodné podmienky pre jeho ďalší celkový vývin. Ak je nutné, zváži sa možnosť umiestnenia dieťaťa v ustavnom zariadení, na kratšiu dobu v krízových centrách, kde im poskytujú komplexnú odbornú starostlivosť.

Externé linky

Zdroj

Autor článku: Bernadeta Baranová

Osobné nástroje