Šalvia lekárska
Šalvia lekárska, latinsky "Salvia officinalis", je trvalý, vždyzelený malý ker, s drevenými stonkami, tmavými listami a modrými až purpurovými kvetmi. Je členom rodiny Lamiaceae a pochádza z regiónu Stredozemného mora, i keď zdomácnela v mnohých oblastiach po svete. Dlho sa používa na medicínske a kulinárske účely, a v modernom veku ako okrasná rastlina.
Obsah |
História
Šalvia sa používala od staroveku na odstrašenie diabla, proti kusnutiu hadov, na zvýšenie pôrodnosti žien atď. Rimania označovali šalviu ako "svätá bylina" a používali ju v náboženských rituáloch. Grécky filozof Theophrastus (4. storočie pred n.l.) písal o dvoch typoch šalvie, jeden bol divý malý ker a druhým bola podobná kultivovaná bylina. Rímsky učenec Plínius Starší (1.storočie n.l.) napísal, že kultivovanú bylinu Rimania volali "šalvia" a používali ju ako diuretikum, na lokálnu kožnú anestéziu atď. Kráľ Karol Veľký doporučoval bylinu na kultiváciu na začiatku stredoveku a v Karolínskej Ríši bola pestovaná v kláštoroch.
Použitie
Gastronómia
Šalvia sa pestuje v častiach Európy ako zdroj esenciálneho oleja, ktorý obsahuje eukalyptol, borneol a thujon. Listy obsahujú tannickú kyselinu, kyselinu olejovú atď.
